Nadácia Výskum Rakoviny v spolupráci s Vedeckým parkom Univerzity Komenského v Bratislave dňa 5. 11. 2019 organizovala popularizačno-propagačný seminár s názvom Veda si žiada viac …
Rečníci z rôznych oblastí vedy, výskumu aj aplikovanej praxe dokázali pútavo odborne ba i vtipne rozprávať o svojej práci, jej výsledkoch , ale aj o tom, čo a ako sa deje u nás na Zemi a vo Vesmíre.
Hneď prvá prednáška Dr. Ing. Františka Simančíka nás prinútila zamyslieť sa nad vlastným prispením ku klimatickej kríze aj k potrebe neustále hľadať nové a šetrnejšie riešenia. Pani doktorka Rečková zaujala hodnotením situácie onkologických ochorení a preventívnych programov nielen v rámci Slovenska, ale aj Európy a sveta.
O vývoji kozmonautiky a o svojich vlastných skúsenostiach s pobytom vo vesmíre zaujímavo, emotívne i s humorom porozprával ruský kozmonaut Anatolij Pavlovič Arcebarskij. Náš národný zástupca v kozmickom priestore, Ivan Bella, sa síce z priamej účasti ospravedlnil pre pracovné povinnosti, no v predvečer podujatia natočil zdravicu, v ktorej opisuje svoju úlohu v kozme a pocity ktoré sprevádzali jej plnenie. Vyzdvihol fakt, že experimenty ktorých sa zúčastnil, vychádzali zo zadania našich vedcov a doposiaľ pomáhajú objasniť účinky stresových faktorov na ľudský organizmus. Na jeho príhovor nadviazala pani profesorka Ježová, ktorá bola jednou z riešiteľov tejto výskumnej úlohy a aj na príklade reakcií nášho kozmonauta na prirodzené aj umelo navodené stresové podmienky vysvetlila úlohu stresu či stresovej reakcie v ľudskom organizme, jej benefity aj negatíva pre naše telo.
Nadaná mladá vedkyňa Mgr. Andrea Bábelová, Phd. nás zaviedla do nanosveta a odhalila, ako nanomateriály pomáhajú vo svete medicíny. Zároveň upozornila na problémy, ktoré kumulujúce sa nanomateriály spôsobujú v ľudskom tele a hovorila tým o potrebe neustále ich zdokonaľovať. Zaujímavo vyznela aj prednáška RNDr. Ľuby Hunákovej, CSc o variabilite srdcového rytmu (HRV) a jej odozve na ľudský organizmus, chorobu aj zdravie. Zároveň predstavila spôsoby merania srdcového rytmu aj aplikácie a programy, umožňujúce úpravu HRV na zdraviu prospešnú úroveň.
Prednášky, na prvý pohľad veľmi rôznorodé, mali spoločné spojivo – vedu a výskum, pretože to nám umožňuje posúvať sa ďalej v súlade s ľudským zdravím, v súlade s prírodou a našou planétou.
Verím, že tento popularizačný seminár bude mať ďalšie pokračovanie aj v budúcich ročníkoch Týždňa vedy a techniky.
Všetky prednášky zo seminára si môžete pozrieť na našom YouTube >>TU<<.
Text: Gabriela Pavlíková
Fotografie: Peter Kirschner